Kostol Sv. Martina pochádza zo začiatku 14. storočia. Dal ho postaviť Pavol z Krtíša, ktorý bol synom Madáča (Madácha). Typologicky sa zhoduje s okolitými sakrálnymi stavbami v Ponikách a Hornej Mičinej z rovnakého obdobia.
Koncom 14. storočia bola svätyňa kostola vyzdobená nástennými maľbami. Menšie stavebné úpravy na kostole prebehli aj v 15. storočí. Na začiatku 16. storočia bol v lodi kostola osadený maľovaný strop. V renesancii sa v areály kostola vystavala drevená zvonica, ktorá je dnes obnovená. Niekedy v 18. storočí pribudla na západnej strane lode drevená maľovaná tribúna. Z tohto obdobia pochádza aj barokový hlavný oltár (datovaný do roku 1744), ktorý je umiestnený vo svätyni. Drevený gotický oltár z roku 1483 so vzácnymi tabuľovými obrazmi previezli v roku 1885 do Budapešti. Vznikol v dielni Majstra z Kremnice. Kostol bol počas druhej svetovej vojny dosť poškodený, zasiahla ho minometná paľba a utrpeli hlavne fresky na južnej stene presbytéria. Dnes už stratené fresky je vidieť ešte na starých fotkách urobených pred vojnou. Maľby prvýkrát reštauroval P. J. Kern v rokoch 1929 - 31 a neskôr aj po druhej svetovej vojne v rokoch 1947-48 v rámci celkovej obnovy poškodeného kostolíka. Celkové reštaurovanie malieb bolo dokončené až v roku 1975. V roku 2007 bola obnovená drevená empora v lodi kostola.

««  čítaj ďalej   »»

Svätý Martin sa narodil v meste Szombathely vo východnom Maďarsku okolo roku 316 v pohanskej rodine. Jeho otec mal vysokú hodnosť vo vojsku, bol tribúnom (plukovníkom). Rodičia sa presťahovali do Pavie v severnom Taliansku. Neboli síce pokrstení, ale veľmi dbali na to, aby Martina nepokazili vojaci svojou nemravnosťou a tvrdosťou. Malý Martin bez vedomia rodičov začal chodiť na stretnutia katechumenov (tých, čo sa pripravujú na krst). Keď mal pätnásť rokov, mal byť pokrstený. Vtedy však cisár Konštantín vydal rozkaz, aby sa do vojska zapojili všetci schopní synovia starých a vyslúžených vojakov. Martinovmu otcovi sa nepáčilo synovo tiché a utiahnuté správanie, a tak ho tiež prihlásil do vojska. Martin bol zaradený do jazdeckého pluku, ktorý odchádzal do Amiens v severnej Galii (Francúzsko). Martin sa však nepokazil. Ku všetkým, aj k svojim podriadeným bol láskavý, bol štedrý voči svojmu sluhovi, aj voči chudobným. V meste Amiens sa odohral aj ten známy príbeh, keď stretol pri svojej ceste na koni žobráka, ktorý sa triasol zimou. Martin všetko rozdal, nemal pri sebe nič, a tak mu dal polovicu svojho plášťa. Vtedy v noci sa mu zjavil Pán Ježiš odiaty polovicou plášťa, ktorý Martin daroval žobrákovi. Hneď na druhý deň sa dal Martin v meste pokrstiť. Bolo to roku 339, mal vtedy asi dvadsaťtri rokov.

««  čítaj ďalej  »»

Sv. Alojz Gonzaga sa narodil v roku 1568 na zámku Castiglione pri Mantove v severnom Taliansku. Pochádzal zo šľachtického rodu. Jeho matka bola veľmi nábožná, od detstva ho učila modlitbám. Chcela, aby sa zasvätil Bohu. Jeho otec, vojenský generál, chcel, aby sa stal vojakom, a tak mu často rozprával o bitkách a hrdinstvách vojakov. Od troch rokov ho učil jazdiť na koni a keď mal štyri-päť rokov, zobral ho na výcvik vojakov, ktorí sa pripravovali na boj proti Turkom. Tam sa Alojz naučil narábať so zbraňou a, čo je horšie, prebral spôsoby vojakov. Naučil sa nadávať a kliať. Nakoniec ho poslali domov. Jeho matka musela vynaložiť veľa úsilia, aby ho odnaučila zlým spôsobom a rečiam. Podarilo sa, Alojz prijímal všetko s otvorenou dušou. A hoci potom na želanie svojho otca odišiel do Florencie, aby sa vzdelával, nestratil vieru, napriek pokušeniam žiadostivosti po majetku, podráždenosti a podobne. Vrúcne sa modlieval pred obrazom Panny Márie, zasvätil sa jej a urobil sľub doživotnej čistoty. Dostal mimoriadnu milosť, že do konca života necítil žiadne pokušenie proti čistote

««  čítaj ďalej  »»